Naša ZO si koncom júna vyhradila tri dni na to, aby overila platnosť onoho úslovia. Lebo viete, reči sa hovoria a chlieb sa je. Odborná komisia pozostávala z 21 našich členov vo veku od štyroch do takmer 73 rokov. Miestom realizácie boli viaceré atraktívne kúty slovensko-poľského pohraničia, základnou výskumnou metódou pozorovanie, interview a experiment. Východisková téza znela: počas medzigeneračných stretnutí starší omladnú a mladší zmúdrejú. Nesmejte sa, svet sa mení, nezaškodí sa raz za čas presvedčiť čo a ako.
Výskum sme začali poznávacou exkurziou v Bachledovej doline. Keď sme povystupovali z kabínkovej lanovky, ocitli sme sa na Chodníku v korunách stromov.
Všetci spolu pred Chodníkom korunami stromov.
Vo výške aj niekoľkých stoviek metrov nad zemou nás jedinečná príroda Spišskej Magury doslova pohltila. Stali sme sa súčasťou lesného života a prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu sme spoznali množstvo živočíchov a rastlín. Tí odvážnejší vyskúšali prejsť sa po sieti z lán alebo toboganový zjazd z rozhľadne, z ktorej sa nám naskytol nádherný výhľad na Vysoké Tatry.
Adamko s Otcom, členkou Lenkou a sestrou Emkou zdolávajú prekážky na Chodníku korunami stromov.
Večerná grilovačka bola chvíľkou nielen na hry, ale aj na nácvik sebaobslužných činností, aby pri raňajkách mohol naozaj každý plnohodnotne priložiť ruku k dielu.
Druhý deň sme sa vybrali po stopách Panny Márie, konkrétne do poľskej obce Niedzica, kde sa nachádza park miniatúr sakrálnych objektov z celého sveta, úzko zviazaných s mariánskym kultom.
Predsedníčka Lydka Oravcová hmatom zisťuje tvar kostolíka v Parku miniatúr.
Keď sme oči i prsty odlepili od krásnych stavieb a naplánovali si, kam za hranice sa raz určite vyberieme, dopriali sme si prechádzku popri neďalekom jazere a popoludní návštevu Belianskej jaskyne. Naša predvídavá predsedníčka, pani Lýdia Oravcová, nám všetkým včas pripomenula techniky bezpečného sprevádzania nevidiacich a slabozrakých, zvlášť v zúžených priestoroch a po hrboľatých terénoch, čo sme v hlboko pod zemou veľmi ocenili. Bez strachu o našich priateľov so zrakovým postihnutím sme si v jaskyni užili aj svetelnú show, aj koncert s prekrásnou akustikou.
Členovia oddychujú pred vstupom do Belianskej jaskyne.
Večer patril športovým hrám, v ktorých sa roly animátorov zhostili staršie deti, rozdávaniu diplomov a sladkých odmien.
Na tretí deň nás už čakala len cesta domov, ktorá však mala dve zastavenia: Zakopané na úpätí poľských Tatier, ktoré je skrz-naskrz premknuté goralskou tradíciou, a najväčšie vodné dielo na Slovensku Oravská priehrada.
A čo správa našej komisie? Nesie sa v radostnom duchu a hovorí o tom, že medzigeneračné stretnutia majú stále zmysel, že starší pri mladších mladnú a mladší pri starších múdrejú a že vek je naozaj len číslo, ktorým sa nehodno príliš zaťažovať. Už nám treba len pár podpisov a predložíme ju grantovej komisii ÚNSS a mestu Čadca, ktorí naše bádanie finančne podporili.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa na príprave a realizácii projektu s názvom Vek je len číslo podieľali!
