Po minuloročnom vydarenom medzigeneračnom stretnutí s názvom Vek je len číslo sme nabrali odvahu pokračovať v tejto aktivite tentokrát s podtitulom Leto v bielo-modro-červenom. Svorne starší s mladšími a mladší so staršími sme sa vydali 3 júla putovať za krásami Slovenska. Slniečko bolo usmievavé a nám sa v dobrej nálade podarilo doraziť do cieľa. Trošku nepredvídateľne to vypálilo tento raz s ubytovaním, ale kaštieľ v Ivachnovej ako náhrada za naše pôvodné ubytovanie na nás aj napriek historickému rázu od prvých chvíľ urobil veľmi dobrý dojem.
Po výdatnom obede nasledovala prvá zastávka, ktorou bola Liptovská Sielnica, či presnejšie Rybáreň na Háku. Tu na nás čakal rybník plný rýb. S dychtivým očakávaním sme zobrali do rúk udice a pustili sa do lovu. To bola paráda!
Najviac sa rybačka páčila našim najmladším členom
V priebehu necelých piatich minút prví rybári kričali: „Mám ju, čo teraz?“ Pobehujúc sem a tam sme sa snažili túto naliehavú situáciu vyriešiť. Vedro s vodou a pomalé spúšťanie rybky doň nám pomohlo. To bolo radosti! Deti ju s úžasom hladkali a o chvíľu už bolo opäť počuť: „Zasa sa chytila!“ Tak sa situácia zopakovala ešte asi osemkrát. Následne sme zhodnotili, že na večernú grilovačku máme rýb dosť a veru aj domov si niektorí nejaké ponesú… Najväčšiu radosť z rybačky mali nepochybne deti a mládežníci, ktorí tu chytili svoje prvé úlovky v živote. Možno aj vďaka tejto vydarenej akcii budú v budúcnosti úspešnými rybármi. Večer sme si ešte na rybkách pochutnali a dobre vyspatí prebrali sa do nového rána.
Druhý deň nám pripravil viacero športovo-poznávacích aktivít. Hneď po raňajkách sme sa vybrali pozrieť na Lučanský vodopád v blízkych Lúčkach. Bol naozaj nádherný a padal z travertínovej terasy z výšky až 12 metrov do malého modrého jazierka. Vychutnali sme si ho nielen zrakom, ale i sluchom. V jeho blízkosti sa nachádzal aj kostol, kde sme sa tiež vydali pozrieť. Milo nás prekvapili relikvie viacerých svätých, ktoré sa tu nachádzajú, a dokonca sme si mohli zobrať aj olej sv. Charbela.
Pri vodopáde v Lúčkach
Takto duchovne povzbudení vybrali sme sa na ďalšiu našu zastávku, ktorou bol termálny prameň Kalameny. Niektorí účastníci sa v ňom aj vykúpali, iní zas trošku osviežili. Voda tu bola nielen teplá, ale dokonca aj liečivá. Obsahovala viacero zdraviu prospešných prvkov a minerálov a my sme to neváhali využiť.
Po výdatnom a chutnom obede pokračovala naša výprava a ocitli sme sa pri (a neskôr aj na) hladine nášho slovenského mora Liptovskej Mary. Nasadajúc na loď a plaviac sa po zátokách našej najväčšej priehrady, kochali sme sa krásnym výhľadom. Niektoré deti si aj vyskúšali, aké je to byť hlavným kapitánom. Iní zasa počúvali nádherné zvuky nášho “mora” a okolitej prírody.
Členovia si užívajú plavbu loďou po Liptovskej Mare
Podpora a koordinácia pohybov, predstavivosť a vnímanie vlastného tela v priestore sa pri samostatnej chôdzi vždy zíde. Na tieto zrakáčske nevyhnutnosti vždy dbá a dohliada naša predsedníčka Lydka Oravcová pri každom podujatí. Vďaka jej úsiliu sú už viacerí súrodenci a rodičia profesionálne zaškolení pri sprevádzaní tých svojich. Jej inštruktáž sme sa rozhodli otestovať menšou turistikou k Archeoskanzemu Havránok. Pri ňom bol naozaj uchvacujúci výhľad na Liptovskú Maru a jej malebné okolie.
Večer na deti čakalo ešte jedno skvelé prekvapenie v podobe športových súťaží. Staršie deti už ako skúsení animátori a mladšie ako vynikajúci súťažiaci sa so zápalom oddali svojim rolám. Určite ich v úsilí potešila aj sladká odmena a povzbudil získaný diplom.
Náš deň ešte neskončil a opäť sme si oddýchli pri večernej opekačke, kde sme vzájomne pozdieľali svoje dojmy a vymenili si rôzne skúsenosti.
Väčšinu predmetov v Múzeu prírody a jaskyniarstva sme si mohli vyskúšať aj hmatom a nápisy si prečítať v Braillovom písme
Návšteva Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva nás čakala na posledný deň. Pozreli, resp. vypočuli sme si expozíciu zvukov živočíchov zo živej prírody. Bolo to pre nás prekvapivo veľké trojposchodové rôznorodé múzeum, ktoré sa oplatilo navštíviť. Rozmanité expozície boli prispôsobené ľuďom so zrakovým znevýhodnením. Ocenili sme napríklad brailové nápisy a všakovaké expozície, ktoré sa dali chytiť a ohmatať.
Naše spoznávanie sme zakončili prehliadkou Parku MINI v Liptovskom Jáne, kde sa nám na miniatúrach architektonických skvostov podarilo vycibriť a skĺbiť dotyk s predstavivosťou. Detailne sme si prehmatali modely významných slovenských kultúrno-historických pamiatok postavených z autentických materiálov v mierke 1:25. Na streche Nitrianskeho hradu sme videli tisíce škridiel. Presvedčili sme sa, že Kaplnka sv. Michala v Košiciach má na fasáde dokonca namaľovaný fľak, presne tak, ako v skutočnosti. Rovnako podmanivo Pôsobili miniatúry Bojnického zámku a Strečnianskeho hradu. Musíme uznať, že návšteva parku MINI na získanie predstavivosti o architektúre bola ideálna. Našich najmladších členov tu zaujala aj veľká železničná trať a počúvanie idúcich vláčikov.
Domov sme sa vrátili unavení, vyčerpaní, ale naplnení toľkými novými zážitkami, že ešte dlho budeme túto našu výpravu v dobrom spomínať. A rovnako aj na ľudí, ktorí nám pomohli tento poznávaco–vzdelávaco- športový pobyt uskutočniť.
Srdečne ďakujeme za finančnú podporu mestám Čadca, Krásno nad Kysucou a grantovej komisii ÚNSS.
