Prístupnosti nikdy nie je dosti!

Leto bolo v plnom prúde a čadčianski  zočkári sa už nemohli dočkať očakávaného poznávacieho zájazdu po stopách sprístupnených Oravských klenotov. Práve to bolo cieľom nášho tohtoročného výletu. Vyčlenili sme si síce len jeden deň, ale bol naplnený mnohými pestrými aktivitami. Prostredníctvom starostlivo naplánovaného programu sme prebrázdili Oravu, poobjavovali všetky sprístupnené vychytávky, upútali sme naše zmysly a rozšírili sme si svoje architektonické vedomosti. To všetko s úmyslom hravo nadobudnúť aj nové zručnosti v priestorovke, sebaobsluhe, či aktívnej empatickej komunikácii v rámci medzigeneračného posilňovania vzájomných väzieb. A či sa nám to podarilo? No posúďte sami:

 

Najskôr mapa pod prstami

 

Už v skorých ranných hodinách pre nás prišiel veľký autobus. Do malého by sa našich približne 50 veľkých i malých turistov veru nepomestilo. Pán šofér síce robil, čo mohol, ale dopravná situácia nepustila a náš prvý cieľ sa trochu oneskoril. Jednalo sa o unikátnu hmatovú mapu v Dolnom Kubíne, ktorú vytvorili pod vedením pána Petra Červenku odborníci na tyflografiku z Masarykovej univerzity v Brne. Zrakovo znevýhodnení Dolnokubínčania i návštevníci tu majú možnosť pod prstami získať základnú predstavu o dôležitých bodoch v meste, akými sú galérie, športoviská, orientácie ulíc… Môžeme len ticho závidieť. Možno je tento osvietený počin miestnej samosprávy dobrou inšpiráciou aj pre predstaviteľov ďalších miest a obcí, vytvoriť niečo podobné pre svojich nevidiacich a slabozrakých spoluobčanov.

 

Na fotografii je mapa užšieho centra Dolného Kubína. Je vidieť modrú rieku a žlté cesty. Na mape sa nachádzajú aj popisky v braili.

Mapa užšieho centra Dolného Kubína je vyhotovená v mierke 1:12 500 a vytlačená v kombinácii vizuálnej a hmatovej vrstvy.

 

Na hrade i v múzeu

 

Naša ďalšia zastávka viedla do Oravského Podzámku, priamo k Oravskému hradu. Všetci výletníci sa ukázali zdatní i odvážni a nenechali si ujsť jeho prehliadku.

 

Na obrázku je väčšia skupina detí, žien a mužov stojacich v polkruhu pred kamenným hradom. Hrad je postavený na skalnatom kopci a má mohutné kamenné múry. Na vrchole hradu je viditeľná veža a na streche veje slovenská vlajka. V pozadí sú viditeľné skalnaté útesy a zamračená obloha.

Spoločne pred Oravský hradom.

 

Vypočuli sme si zaujímavú audio nahrávku a dozvedeli sa o jeho histórii. Nečakanou skúsenosťou bolo aplikovanie šikovne naplánovanej priestorovky v historických komnatách hradu. Bol to skvelý zážitok!

Potom nás kroky zaviedli do múzea Oravského hradu, kde sme mali na dotyk sprístupnené viaceré expozície, určené pre všetkých návštevníkov so zreteľom na osoby so špeciálnymi potrebami. V priestoroch múzea sme si prezreli nainštalované interaktívne makety Oravského hradu a Oravskej lesnej železnice  na hmatových paneloch a poobdivovali sme línie tyflografikou zobrazenej renesančnej budovy. Vhod prišla príjemná prestávka v oddychovej a hravej zóne. So záujmom sme si pozreli a popočúvali film o Oravskom hrade. Proste bolo to ideálne miesto pre starších i najmladších zočkárov na spoznávanie slovenskej historickej architektúry.

 

Na fotografii je skupina ľudí v interiéri múzea. V popredí je chlapec v bielej šiltovke a farebnom tričku, ktorý sa dotýka hmatového panelu. Panel má rôzne textúry a obrázky. Za chlapcom stojí niekoľko dospelých ľudí, ktorí sledujú výstavu.

Skúška hmatom v Oravskom múzeu

 

Plavba za poznaním

A keďže spoznávačiek nikdy nie je dosti, ďalšou zástavkou bola Oravská priehrada. Na lodi nám príjemne padlo počuť šum vody a cítiť jemný závan vetra počas týchto teplých dní. Nechýbala ani prednáška o Oravskej priehrade a okolitých zaujímavostiach. Následne nás čakala prehliadka Slaníckeho ostrova umenia, ktorý je vlastne pozostatkom zaplavenej obce Slanica. V kostole Povýšenia sv. Kríža sme sa oboznámili s expozíciou venovanou tradičnej kresťanskej ľudovej plastike a maľbe. Pred nim sme obdivovali pomník tamojšieho rodáka, známeho kňaza a jazykovedca Antona Bernoláka. V okolí kostola boli inštalované umelecké diela ľudových maliarov, rezbárov, či kamenárov a vyjadrovali ich hlboké duchovné prežívanie kresťanskej viery. Nechýbal tu ani cintorín s kalváriou s jedenástimi kaplnkami, z ktorých 3 boli počas budovania priehrady zaplavené. Nasledovala plavba späť a naša posledná zastávka.

 

Na fotografii je skupina ľudí sediacich na palube lode. V popredí sú štyri ženy, z ktorých niektoré majú slnečné okuliare. Jedna z nich má blond vlasy a modrú košeľu, druhá má tmavé vlasy a pruhované tričko. Vedľa nich sedí dieťa s čiapkou. V pozadí sú ďalší ľudia. Loď sa nachádza na vode, v pozadí je vidieť breh s trávou, stromami a niekoľkými budovami.

Prijemna plavba loďou po Oravskej priehrade

 

Do Rio de Klin

 

Počuli ste už o obrovskej soche Ježiša Krista z rozpätými rukami v Rio de janeiro? Predpokladám, že áno. A počuli ste o takej istej, i keď o čosi menšej soche v Rio de Klin? Ak nie, tak odporúčam prísť do Oravskej obce Klin a naskytne sa vám uchvacujúci pohľad na toto veľkolepé majstrovské dielo. Socha Spasiteľa Ježiša Krista sa nachádza na vrchu Grapa, odkiaľ je krásny výhľad na Oravskú priehradu a okolie. Bola to naša duchovná púť a odovzdali sme Pánu Ježišovi naše ťažkosti, kríže a prosby.  Posilnení vierou, naplnení novou nádejou, plní dojmov a zážitkov sme sa vrátili domov.

Ďakujeme grantovej komisii ÚNSS a všetkým, vďaka ktorým sa podarilo zrealizovať toto obohacujúce podujatie. Za nás všetkých vám patrí srdečná vďaka!

 

Na fotografii je skupina ľudí kráčajúcich po ceste. V popredí sú štyria ľudia: muž v šedom tričku a modrých šortkách, žena v bielom tričku a čiernych nohaviciach, žena v modrých šatách s batohom a dievčatko v tmavom tričku a žltých nohaviciach. V pozadí je veľká socha Ježiša Krista s rozpaženými rukami, ktorá sa týči nad okolím. Okolo sú stromy a ďalší ľudia kráčajúci po ceste.

Pokojná púť pri soche Spasiteľa Ježiša Krista nás posilnila